Nikdy nepi vodu z vodovodu v Rusku, znela záverečná rada na konci mojej prvej hodiny intenzívneho kurzu ruského jazyka. S Natašou, príjemná a ochotná učiteľka odpovedať na čokoľvek, strávim pri stole nášho útulného bytíka ešte nejakých tých pár dní. Nikdy som si ani neuvedomila, aké pohodlné a praktické je mať vlastného doučovateľa. (Paradoxne najmä preto, že aj ja sama som pár detí už jazyk doučovala.) Hodiny prispôsobené takmer na mieru, a učiť sa presne to čo chcem a potrebujem. Asi sa to nazýva luxus:)
Neprší a tak je čas sa vydať do ulíc, a kedže v sebe nemôžem zaprieť ženskú stránku, zamierim si to aj do obchodov. Ako aj iné veľkomestá ani tu nechýbajú známe značky, ako napríklad Zara, či siete fastfoodov ako napríklad Subway. Ceny sú porovnateľné s cenami vo väčších slovenských mestách, aj keď určite nie všetok tovar. V obchode neďaleko nášho bytu som našla vodku za 50 rubľov, neviem po akom množstve sa z nej dá oslepnúť, ale predpokladám, že je to jedna z tých najlacnejších. Rusky sa ale tu v Petrohrade (pre konkretizáciu v centre...) vedia celkom dobre obliecť, samozrejme až na nejaké výnimky ktoré ten svoj sexi outfit preháňajú. Všetky sú upravené, a pravdupovediac neviem ako to robia v takomto počasí.
Čo sa týka prepravy po Petrohrade, najzaťaženejšie je pravdepodobne metro. Cena lístka, teda tej kovovej mince, ktorú vhadzujete do prístroja je 20 rubľov za kus, pričom je platný na ktorúkoľvek zastávku metra, bez akýchkoľvek pásiem. Žiadni kontrolóri, iba pri vhadzovaní mincí, a potom nekonečné schody s veľkým spádom. Myslím si, že to majú dobre vymyslené: lístky su kovové, teda používateľne znova a znova, žiaden papier a žiaden neporiadok vo vrecku.
tiez si myslim, ze lepsie su kovove listky ako papierove
OdpovedaťOdstrániť