streda 9. septembra 2009

Medzi ľuďmi





Sociálna etiketa je vždy zaujímavá. Čo sa patrí, a čo nie sa treba naučiť ak nechcete na druhý pohľad (lebo aj tak je to väčšinou jasné na prvý) vyzerať ako turista. V Rusku je považované za neslušné kričať na niekoho na ulici, takže asi nebudete počuť hlasné pozdravy a výkriky, ako napríklad v Holandsku. Ľudia sa na verejnosti v princípe správajú tichšie, dokonca až tak ticho, že od svojich susedov v paneláku neočakávajte ani odpoveď na pozdrav, a to ani keď ste zavretý vo výťahu. Je tu taktiež zvykom, že napríklad na pošte, prichádzajúci zákazník sa stále opýta, kto je posledný. Mohli by ste si povedať, veď je to normálne, ale v krajinách ako Slovensko, by som skôr povedala, že to funguje systémom zapamätať si všetkých ľudí, ktorí su predo mnou a potom len striehnuť či ma niekto nepredbehne. Samozrejme v metre platia iné pravidlá. Každý sa predbieha najmä ku schodom, pretože cesta eskalátorom trvá dosť dlho, keďže metro je vybudované dosť hlboko kvôli močaristému charaktere pôdy.

V Petrohrade, v časti kde bývam ja, sú samé paneláky. Takmer každý je iný- farebne i štýlovo, no aj napriek tomu mám pocit, že by tu nebolo až tak ťažké stratiť. Susedia sa nepoznajú, ako vo väčšine betónových žungiel a čo mi ešte Nasťa prezradila je, že je možné si v byte alebo dome kúpiť aj jednu izbu. Nie prenajať, ale aj kúpiť. A tá cena sa môže pohybovať okolo 20 000 rubľov, čo je na tieto pomery nie malá suma.

Kurz ruského jazyka prebieha celkom príjemne. Vďaka podobnostiam k jazyku slovenskému, mi to celkom uľahčuje život. Aj napriek tomu, sa ešte z môjho prízvuku budú Rusi ešte dlho usmievať.:) Snaha o pretransformovanie akéhokoľvek neznámeho slovíčka ktoré neviem povedať po rusky, na slovenské, nie je vždy úspešné, no napriek tomu sú predpony, prípony či slovotvorný základ rovnaké. Jedno je však isté, nič sa nedá naraz: step by step...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára