Eskalátor metra má neuveriteľých 110 metrov. Behať a sedieť po eskalátore je zakázané. Ak tak urobíte, ako sa podarilo aj nevedomky mne, teta na konci eskalátora na váas hodí škaredý pohľad. Pohľad na seba háďu aj cestujúci, ktorí na tých nekonečných schodoch nemajú čo robiť, a tak pozerajú ako na módnej prehliadke na protiidúcich. Naopak, keď nastúpia do metra okolosediacich či stojacich si už takmer nevšímajú. Bola som mnohokrát upozornená, aby som si dávala pozor na vreckových zlodejov, ale zatiaľ som tu v Rusku nespozorovala ešte žiadne trestný čin. (Asi preto, že sa v noci netúlam mestom...)
Stanice metra sú vybudované tak, aby v prípade nukleárnej vojny boli schopné ukryť Petrohradčanov. Dýchajú ešte minulým režimom, najmä svojou výzdobou na niektorých zastávkach, v štýle sovietskj hviezdy. Napriek tomu táto výzdoba skrášľuje interiéry metra.
Počas našej praktickej hodiny v meste, môj spolužiak Sebastien poznamenal a zároveň sa opýtal, prečo v meste ani v metre nevidno mnoho ľudí v oblekoch, ako je to napríklad v Londýne alebo Paríži. Odpovedala som mu, že podľa mňa bohatí (teda tí v oblekoch) sa určite nevozia metrom, keďže sa to nehodí k ich postaveniu. To následne potvrdila Nasťa, ktorá este dodala, že tu v centre mesta mužov v oblekoch ani veľmi neuvidíme, keďže biznis centrá sa nachádzajú trochu ďalej od centra.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára