Dnes sme si s mojím spolužiakom Sebastianom zašli do ortodoxného kostola, aby sme zistili ako prebieha bežná omša v centre mesta. Zakryla som si hlavu šatkou a vkročili sme dnu. Bolo to dosť zvláštne, pretože necítila som sa veľmi ako účastník omše. Skôr iba nestranný pozorovateľ. Kňaz vždy zmizol za ikony na niekoľko minút pričom ho bolo počuť iba niekedy spievať. Takmer celý čas tam spieval zbor, zložený z mužov ako aj žien. Ten vyzeral aj trochu znudene, keď som spozorovala vpredu stojaceho speváka ako si popri speve robí manikúru. Pár zväčša babiek stálo pred ikonami (stoličky tam neboli) a veľmi frekventovane sa žehnali a ukláňali. Naša sprievodkyňa nám povedala, že tu v Petrohrade tie omše nie sú brané až tak striktne.
Jednou z pamiatok, ktoré si rozhodne netreba nechať újsť, a myslím si, že asi sa ani nedá, je Zimný palác alebo Ermitáž. Niečo ako ruský Louvre je dostatočne veľký, aby ste si na neho vyhradili päť hodín. Holandské, flámske, francúzske, britské ale aj staroveké umenie a interiéry paláaca cárskej rodiny určite dokážu zaujať. V každej miestnosti sedí jedna bábuška, pravdepodobne už v dôchodku a podozrivo si premeriava turistov. Po orientačnej otázke, ktorú som položila bábuške, sa mi odpoveď vrátila aj s arómov... Áno, áno opäť vodka. Aj keď o desiatej ráno:)V každom prípade, permanentné ale aj nové expozície prilákala dostatočne veľa turistov aby sme si na lístky počkali asi tak 45 minút. Našťastie študentské lístky sú zadarmo, a tak som ušetrila 350 rubľov. (Čo nie je asi až taká strašná suma za múzeum, ale študentské vrecko má deravé dno...)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára