streda 16. septembra 2009

Rusi sa neusmievajú







Pre bežného Angličana je Rusko neuveriteľne neusmievavá krajina. V Anglicku sa na vás usmievajú kdekoľvek a najmä ak ste zákazník. Je to súčasťou dobrého ,,customer service". Pre Slováka, nie sú nepríjemné predavačky a neochotní pracovníci až tak prekvapujúci či neobvyklí. Niekedy to hraničí až s drzosťou. Ale samozrejme netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Prečo sa teda Rusi neusmievajú? Už v školských laviaciach im totiž hovoria, že sa nemajú usmievať, ale učiť sa. Najprv práca, potom zábava. Taktiež je celkom prirodzené neusmievať sa na cudzích ľudí. Treťou príčinou je smiech bez príčiny. Ten je totiž považovaný za znak ,,duračiny"-teda hlúposti.
V kaviarniach, obchodoch sa teda neusmievajú ani predavači ani zákazníci. Zväčša teda vidíte chladné tváre, často pôsobiace unudene. Ak sa aj na nás usmejú, tak je to zväčša preto, že zistia že sme cudzinci a v pomykove sa snažia čosi povedať po anglicky.
Ako mi moja učiteľka Nataša povedala, ak sa na niekho na ulici usmejete, pravdepodobne si bude myslieť, že sa poznáte.
Otázku ,,neusmievavosti" vníma môj britský spolubývajúci trochu prekvapivo. Páči sa mu to. Zdá sa mu, že ľudia sa nepretvarujú a ak sa aj usmejú vie, že to nie je umelo a má to príčinu.
Cudzinci často vnímajú, že Rusi majú ťažký život, či po tej ekonomickej alebo politickej stránke. Preto vraj ani nemajú toľko dôvodov usmievať sa alebo bozkávať sa, ako je to napríklad zvykom vo Francúzsku. Tu v Petrohrade by sa to hádam dalo pripísať aj chladnej klíme. Keďže na juhu sú väčšinou temperamentnejší a usmievavejší. V každom prípade si myslím, že po paá pohárikoch vodky sa ľudia usmievajú aj na Sibíri...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára